V očích zvědavost, zkouší, co jsem zač, kam bych moh’ zajít, až přijde pravej čas Kdo by odolal po láhvi whisky, když kácí se les, tak lítaj‘ třísky Holce je sedmnáct, táta ji nechal bez dozoru, pár deci alkoholu a průser na obzoru, a tak stoupá vzhůru s mužem na vrcholu a dobrovolně odevzdává klíče od trezoru Bezbranná, zamilovaná, po hlavě do toho vlítla, neřeší, co bude zítra Bezbranná, zamilovaná, po hlavě do toho vlítla, srdce jí pukne až zítra Život mně vrazil mladý tělo do rukou, tak každej centimetr zkoumám pod lupou, kůže jak samet se vlní pode mnou, kořist to vzdává, prohrála boj se šelmou Trochu naivní a trochu zmatená, trochu sladká a trochu zasněná Těžko to všechno pochopí dneska, je jak nepopsanej papír, je jak nenahraná deska Bezbranná, zamilovaná, po hlavě do toho vlítla, neřeší, co bude zítra Bezbranná, zamilovaná, po hlavě do toho vlítla, srdce jí pukne až zítra Spoko: Píše mi mladá aký som ja pán, že som jej viera, čo všetko pre ňu znamenám Ako sa namotala pavučina sem a tam, skúša na mňa riešiť, či sa do jej siete zamotám Ako krištáľ v rukách Krista, ktorý sa chystá opustiť prístav Verí, že dneska sa pohne z miesta ako nedotknutá krajina, nezdolaná cesta Bezbranná, zamilovaná, po hlavě do toho vlítla, neřeší, co bude zítra Bezbranná, zamilovaná, po hlavě do toho vlítla, srdce jí pukne až zítra