V očích zvědavost, zkouší, co jsem zač,
kam bych moh’ zajít, až přijde pravej čas
Kdo by odolal po láhvi whisky, když kácí se les, tak lítaj‘ třísky
Holce je sedmnáct, táta ji nechal bez dozoru, pár deci alkoholu a průser na 
obzoru, a tak stoupá vzhůru s mužem na vrcholu a dobrovolně odevzdává 
klíče od trezoru

Bezbranná, zamilovaná, po hlavě do toho vlítla, neřeší, co bude zítra  
Bezbranná, zamilovaná, po hlavě do toho vlítla, srdce jí pukne až zítra

Život mně vrazil mladý tělo do rukou, tak každej centimetr zkoumám pod 
lupou, kůže jak samet se vlní pode mnou, kořist to vzdává, prohrála boj se 
šelmou
Trochu naivní a trochu zmatená, trochu sladká a trochu zasněná 
Těžko to všechno pochopí dneska, je jak nepopsanej papír, je jak nenahraná 
deska 

Bezbranná, zamilovaná, po hlavě do toho vlítla, neřeší, co bude zítra  
Bezbranná, zamilovaná, po hlavě do toho vlítla, srdce jí pukne až zítra

Spoko: 
Píše mi mladá aký som ja pán, že som jej viera, čo všetko pre ňu znamenám 

Ako sa namotala pavučina sem a tam, skúša na mňa riešiť, či sa do jej siete 

zamotám 

Ako krištáľ v rukách Krista, ktorý sa chystá opustiť prístav 

Verí, že dneska sa pohne z miesta ako nedotknutá krajina, nezdolaná cesta 

Bezbranná, zamilovaná, po hlavě do toho vlítla, neřeší, co bude zítra  
Bezbranná, zamilovaná, po hlavě do toho vlítla, srdce jí pukne až zítra