Na dvakrát si zamykám dom
no viem, že sa mýlim
že tak sa dá skryť
Na dvakrát som si zamkla dom
nech môžem v tej chvíli
s kúskom bezpečia žiť
Objímam a chránim nás v ňom
a nepúšťam tých, čo túžia ísť dnu
Objímam a hrejem náš dom
a pokorných nás vypúšťam von
Na dvakrát som zlomila kľúč
a viním len tých
čo chcú jednu časť
Na dvakrát vždy zalomím kľúč
nech chránim tie miesta
kde vidím len nás
Tam nosím dušu dvadsaťročných
no cítim, že mám o dvadsať viac
Tam liečia nás, občas náročných
tam z naivných začnú múdri rásť
