Skláňam svoj zrak, božská prozreteľnosť,
 pokorný nechám sa viesť.
 Pohrúžený hlavou na kolenách,
 čokoľvek dá sa zniesť.

 Bratia a sestry, kto z vás má tú moc,
 poslať mi svetlo sem k nám.
 Po ceste za ním cez predlhú noc,
 sad čerešní v hlave mám.

 Tak si len hrám, neviem čo vykrútim,
 tak sa tu veziem, len neviem či vystúpim.
 Tak si len hrám, sám v sade čerešní,
 neviem či náhoda neskolí ma prvou presnou ranou.

 Hľadím na svet, ako na veľký úľ,
 zložený z maličkostí.
 Zamotaný v sieti na dosah rúk,
 čaká kým sa ho zmocním.

 Ááá tak si len hrám, sám v sade čerešní,
 tak sa tu hojdám, len svet tam mi je tesný.
 Tak si len hrám, sám v sade čerešní,
 možno som väčší blbec ako náhoda.

 Tak si len hrám, neviem čo vykrútim,
 tak sa tu veziem, len neviem či vystúpim.
 Tak si len hrám, sám v sade čerešní,
 neviem či náhoda neskolí ma prvou presnou ranou.