Už nikdy žiadne krízy, zradné city, ďalšie chyby
Už nikdy žiadna ľútosť, žiaden smútok, ďalšia úzkosť
Niekedy robíš čo sa dá, nie vždy všetko vychádza
Život k zemi pritláča občas peklo prináša
Zmeniť to môžeš iba sám, nemá zmysel týrať sa
Trápiť sa čo kto vypráva, na idiotov plýtvať čas
A míňat slzy na tých, ktorí za to vôbec nestoja
Oni Ti kradnú silu, ako kradne zbožie kleptoman
Za dobrotu na žobrotu, pamätaj si tento fakt
Ľuďom sa nezavďačís, nestrkaj hlavu cez povraz
Máš jeden život, jedno srdce, jedny nervy, jednu šancu
a ty premrháš ju, lebo sa bojíš, že môzeš padnút.
Nikdy sa nepodceňuj, nesmieš sa zľaknúť zákrut
lebo Ťa vynesú jak handru mimo trasu plánu.
Už nikdy žiadne krízy, zradné city, ďalšie chyby
Už nikdy žiadna ľútosť, žiaden smútok, ďalšia úzkosť
Už nikdy žiadne krízy, zradné city, ďalšie chyby
Už nikdy žiadne klamstvá, nervy a strach zo zajtrajška
Vím, že to někdy všechno stojí za hovno
A nic nevychází tak, jak by sis přál. Ano znám to, bro
Život je už takovej a musíme s tím počítat
Nemusím ti přece připomínat, kolik stojí čas
Už nikdy nelituj cos udělal, nemá to význam
Všechno Tě to formuje a věci budou jinak zítra
A nemá cenu říkat, že to všechno není fér
Jednou bude líp a věci zas naberou lepší směr.
Už nikdy další ponižováni a sebelítost
A ty řeči o tom že seš nula a že seš nikdo.
Neboj se, i pro tebe musí byt přece někde místo
A možná že je blízko, možná že je blízko
Už nikdy strach a stresy, slzy na rameni
Nebuď línej, snaž se chytnout příležitost za pačesy
Všichni chceme aspoň na pár vteřin cítit závan štěstí
Zatni pěsti, začni teď žít, nevzdávej nic a veř si
Už nikdy žiadne krízy, zradné city, ďalšie chyby
Už nikdy žiadna ľútosť, žiaden smútok, ďalšia úzkosť
Už nikdy žiadne krízy, zradné city, ďalšie chyby
Už nikdy žiadne klamstvá, nervy a strach zo zajtrajška
Máš pocit, že ti nepomôže ani číslo 112,
Pochybnosti, beznádej, dobre vieš, čo rozprávam
Žijeme vďaka dlhom a dlžíme čoraz viac
A môžme sa aj rozkrájať v práci dlho do rána
No nesmieme to vzdávať, už nikdy viacej slzy
Aj proti našej srsti nesmieme stále brzdiť
Citmi, rozchodmi, tu bolesť treba rozchodiť
Nemáme čas si dovoliť prefňukať množstvo dní.
Tafrob!
Už se netrap tím, co nejde změnit ať se nezblázníš
Ještě příjdou další facky, další pády, další debakly
Nevzdávej to, jasně, že se nedá žít, když nemáš sny
Stejně jako ty i já pořád hledám cíl
Nechci být jak všichni ti, co vypadaj tak nešťastně
Žijou svoje životy tak prázdný jako bez lásky
Od devíti do pěti sou v práci kterou nesnáší
Rutina a stereotyp, bolest v hlavě, c'est la vie!
