Prázdna fľaša od vína, spokojný popolník Pod stolom unudene zíva super starý časopis Záclony zafarbené dymom, v klietke smutný kanárik Za sklom zopár fotiek chýba, asi ich niekto vyhodil Sedíš sama so sebou a so spackaným životom Chcela by si zaplakať, no nie je komu a niet slov Pod oknom už jeseň hrozí, rozlaďuje piána Aj motýľom už krídla zmokli, bez risku sa nelieta Refrén: Nebuď krutá k svojmu osudu, veď je len hmlisté Ráno padá rosa a slzy do studenej kávy Nebuď krutá k svojmu osudu, veď je len hmlisté Ráno padá rosa a slzy do studenej kávy máš stále krásne oči, niečo v nich ale vyhaslo Tvoje pusté srdce pripomína prázdne divadlo Kdesi sa v ňom zabudnuto túla smutný klaun bez mena Stará dráma už dávno skončila a neprichádza žiadna zmena Refrén: Nebuď krutá k svojmu osudu, veď je len hmlisté Ráno padá rosa a slzy do studenej kávy Nebuď krutá k svojmu osudu, veď je len hmlisté Ráno padá rosa a slzy do studenej kávy Nebuď krutá k svojmu osudu, veď je len hmlisté Ráno padá rosa a slzy do studenej kávy Nebuď krutá... Padá... Nebuď krutá... Nebuď krutá...