Len prázdny stol
tu zostal stáť - jak pribitý
chcem odísť von
zaspávam - som zabitý
tvár plná slov
čítať z očí - sa naučím
chcem odísť preč
zopár chviľ
dnes to neprebrodím
Desaťtisíckrát dvetisíc krás
po chrbte behá dedo Mráz
Zem sa točí a ja s ňou
kecajú ryby pod vodou
všetko je iné, zmenené
ľudia sú masky kožené
minca má tisíctristo strán
nestoj tam - come on, come on
sedemtisíckrát rovnaký spád
na čiernej hrudi modrý had
na šírom mori biela loď
na bielej lodi hromozvod
teraz tu stojím celkom sám
uprený pohľad ku hviezdam
vzduchom preletí zopár slov
nestoj tam - come on, come on
Čierny dážď
z neba medzi nás
padá niekde v nás
miesto si hľadá
á dosť sil
kým neskončí
Možno sa zachráni v nás
svet pod slnkom, som sám
a z posledných slov
postavím hradby, mestá nad zemou
možno sa zachrání sám
Deväťtisíckrát dvetisíc strát
svet s ľudskou tvárou, nemý kat
ľudia a podráždená tma
beznadej na zvon udiera
dnes z množstva roztavených dní
zlievame prístup sterilný
s posledných bozkom tisíckrát
nastoj tam - come on, come on!
