Noc je prázdna, nikto s nikým,
mlčia hračky z výkladov.
Sklo sa sype na chodníky,
mesiac ktosi ukradol.
Ukradli mi krídlo z vety,
pristávacie plochy skál.
Lampáš, ktorý modro svietil
na trávnatých letiskách.
Už na pierku nezaletí,
už na prstoch nepískam.
Už si rybou nezasvietim
v akváriu smetiska.
Dymí sa už z detských arén,
plače koník hojdací.
Skladám dolu okuliare,
jar je plná malých zím.
Neporastú mi už krídla,
rozbili ich na trosky.
Už mi, už mi nehorí dlaň
čistým ohňom anjelským.
Noc sa hojdá ako fľaša,
o kameň som zakopol.
Stratil som knôt od lampáša,
nie som už ten čo som bol.
Holub sedí na nedeli,
už mám k nemu ďaleko.
Už mi krídla odleteli,
kolotoč sa zasekol.
Nahý ako po krádeži
vzácnych detských klenotov.
Na lopatkách v piesku ležím
svojmu detstvu za plotom.
Noc je prázdna, nikto s nikým,
mlčia hračky z výkladov.
Sklo sa sype na chodníky,
mesiac ktosi ukradol.
