Tichúčko to ide,
všetko na konečnú.
Chceš to vrátiť naspäť,
nevieš, nemôžeš.
Bude smutných dvanásť,
veže bijú večnú.
Ulice sú dlhé,
všetky idú preč.
Bol to mliečny príbeh,
taká krásna pena.
Bublinka sa z neho
viacej nevráti.
Nechajme ho plynúť,
kamsi do zelena.
Cez jarné sny
a cez zimné kabáty.
Na pleci len tma,
tá chladná cudzia ruka.
A noc ťažká
ako cyklámen.
Tolerantnú pieseň
do sviečok si dúcha.
Jeseň a ja pravdu
do nej priklamem.
Tichúčko to ide,
všetko na konečnú.
Chceš to vrátiť naspäť,
nevieš, nemôžeš.
Bude smutných dvanásť,
veže bijú večnú.
Ulice sú dlhé,
všetky idú preč.
