Každý už doma je
pri rybe, pri jedli.
A chyba, ona nie
šaty jej vybledli.
Nikto ju nehľadá
v obloku vianočnom.
A snehu napadá
a ona zmrzne v ňom.
Chudobná rozprávka
o handrách, o mede.
O vranách, o kavkách
ľúbi si po svete.
Drotári za koláč
nehrajú koledy.
Kus tepla nehľadáš
pastierik pobledlý.
Poštárik nenesie
v čapici pozdravy,
drevená vôňa stien
hviezdnu noc nezdraví.
Svetielka dreveníc
dávno už vyhasli.
Len občas vidíš ísť
po snehu svoje sny.
Dve hladné očičká
nehľadia na hviezdy.
Už sa tá slzička
do oka nezmestí.
Dávno sa stratila
clivá noc do dolín.
Dávno sa stratila
ktože jej otvorí?
Netrafí do ucha
tá malá rozprávka.
Vietor ju rozfúkal
po snehu, po lávkach.
Len občas keď sú tu Vianoce
štedré a veselé,
keď máš sneh na nose,
počuješ tíško znieť.
Jej slová nesmelé,
jej slová stratené.
Jej slová nesmelé,
jej slová stratené.
