Až nad ránom, keď bola obloha modrá ako jazero,
predstúpil pred princeznú akýsi neznámy spevák,
o ktorom nikto nevedel odkiaľ sa vzal,
a ako sa dostal taký otrhaný na hrad.
Nesiem ti princezná biely kvet,
v tom kvete je malé zrkadlo.
Prešiel som za ním celučký svet,
dnes chcem u teba nechať ho.
Nesiem ti princezná biely kvet,
v tom kvete je malé zrkadlo.
Prešiel som za ním celučký svet,
dnes chcem u teba nechať ho.
Dám ti kvet, milá,
moje srdce je to.
Vila ho víla,
červenšieho nie to.
Daj ho do vázy,
milovať pozeraj.
Zalej tri razy,
slzy doň ukladaj.
Daj ho na vankúš,
nech ti v noci svieti.
Dýchnuť naň tiež skús,
nech pieseň povie ti.
Nech pieseň povie ti.
Nesiem ti princezná biely kvet,
v tom kvete je malé zrkadlo.
Prešiel som za ním celučký svet,
dnes chcem u teba nechať ho.
Nesiem ti princezná biely kvet,
v tom kvete je malé zrkadlo.
Prešiel som za ním celučký svet,
dnes chcem u teba nechať ho.
