Raz keď dorástla, usporiadali na zámku oslavu,
na ktorú prišlo mnoho pytačov z celého sveta.
Steny zámku boli vyzdobené šľahačkovými závesmi,
horeli šľahačkové sviece, sluhovia v šľahačkových úboroch
nosili na stôl samé šľahačkové torty.
A zámocká kapela začínala hrať.
K princeznej pristúpil prvý pytač z Krajiny rakov a rýb,
princ Kukus Rupus.
Lipipi lumpipi rumpipi rup
ľúbim vás jak rybku basta a šup.
Lipipi lumpipi rumpipi rup
ľúbim vás jak raka basta a šup.
Možno, že zdá sa vám, že ja račkám,
to preto, že sa vždy rakmi napchám.
Z račieho kráľovstva prišiel som sem,
do račieho zámku odviesť vás chcem.
Lipipi lumpipi rumpipi rup
svoj račí majetok núkam na šup.
Lipipi lumpipi rumpipi rup
ľúbim vás jak štuku basta a šup.
Možno, že zdá sa vám, že ja račkám,
to preto, že sa vždy rakmi napchám.
Z račieho kráľovstva prišiel som sem,
do račieho zámku odviesť vás chcem.
Možno, že zdá sa vám, že ja račkám,
to preto, že sa vždy rakmi napchám.
Z račieho kráľovstva prišiel som sem,
do račieho zámku odviesť vás chcem.
Možno, že zdá sa vám, že ja račkám,
to preto, že sa vždy rakmi napchám.
Z račieho kráľovstva prišiel som sem,
do račieho zámku odviesť vás chcem.
Princezná sa uchichtla a povedala:
"Som navyknutá na šľahačku a nie na žaby a rakov."
odvetila pyšne,
a zdvihla svoj noštek ešte vyššie.
Ani to nestačila dopovedať,
a už k nej pristupoval druhý princ
s papagájom na pleci.
Uklonil sa, tak, že mu papagáj takmer odletel z pleca,
a spustil:
