C G Vždy, keď pília krásny strom, viem, že sa vráti,Dmi G v dyme, v daždi, v ústiach riek, v nežnom smútku zápaliek,C G keď sa rúca niečí dom, je mi ho ľútoDmi G7 aj keď môžu ďalej bývať v ňom návrat dáva šancu dvom.C Emi Dnes už viem, keď láska stráca dych, to sa stáva.C G Som z tých, čo vie, že v útekoch je skrytý návrat.C Emi Toľko snov o slávnych útekoch a vážna múdrosť návratovF C vždy do tej istej vstúpiš, niet viac riek.Fmi C Fmi C Žiaľ, až dnes to viem, to viem, už viem to, čo dávno, dávno vie, už vie,Fmi C Fmi C každá z múdrych žien to vie, hm... žiaľ až dnes to viem, čo s tým... Koľko býva márnych strát, kto ich zváži. Ach, koľko býva strát, keď túžiš všetko vzdať. Vždy, keď pília krásny strom, je mi ho ľúto. Vždy, keď pília krásny strom, som s ním, som v ňom, som on. Dnes už viem, keď láska stráca dych, to sa stáva. Som z tých, čo vie, že v útekoch je skrytý návrat. Koľko snov o slávnych útekoch a vážna múdrosť návratov, vždy do tej istej vstúpiš, niet riek. Dnes už viem, keď láska stráca dych, to sa stáva. Som z tých, čo vie, že v útekoch je skrytý návrat. Koľko snov o slávnych útekoch a vážna múdrosť návratov,F G C vždy do tej istej vstúpiš, niet viac riek. Žiaľ, až dnes to viem, to viem, už viem. To, čo dávno dávno vie už vie. Každá z múdrych žien to vie, už vie. Žiaľ, až dnes to viem, čo s tým.