Rozprávky, báje, staré povesti a piesne
už stokrát aj viac opísali strašidelné vlaky,
dostavníky, hrôzostrašné kaňony,
záludné cestičky ku mlynu a či ku príbytku kata.
Žijeme v dvadsiatom storočí, máme tu iné
staronové strašidlá. Je to snobstvo, lachvatosť,
lenivosť, surovosť a hlúposť.
Buďme jemní, je tu strašidelný autobus!
Povoz hrozný tridsaťtrojka
spája nám dve sídliská
dievča nikdy nebozkané
v nej si každý vystíska.
Zatni zuby, nastúp do nej
nech sa každý zatvári,
och náš nie je čo tu robí?
Býva v druhom chotári.
- Pane, hybce tou nohou trošičku nabok.
- A vy nemožece rušic s tou špilkou co vám viši s nohavic
- Neľabdajce a spravce pokrok kým vám pekne hvarim.
- Vy ste prišli cestovať alebo sa spriečať?
- Vy sce struti.
- Som.
- Driľace do mňa, brudzice mi fungeľ nove rifľe, v tej mapke sa nedá cestovať.
- Servus Žofka to si ty?
- O Skarlet, ani som ťa nezbačila, žiješ, žiješ?
- Hej, ďakujem za popytane ani neviem kde mi hlava stoji a ty ako?
- Ale vieš ten moj mali sa bol fčera čuškať a tak s nim drislo
smarkačom, čo sa pobrudil až uši.
- Ale nehvar a veľmi sa zadžabal?
- Ale vieš musela som utieknuť z roboty aby stihla všetko hé porajbať, hé
poplukať, hé pobigeľovať, hé navariť. A ten môj pjačuhá. Ale ešte musím vystupiť do skľepa, pá.
- Pá.
- Konečná, vystupovať
- A nedriľajce do mňa bo vas vyrucim cez oblak až vas motore potalabaju.
