Tŕň
včerajších vín,
zajtrajších vĺn,
vyber si z piet i z pier.
Zvon
ľahučko znie,
pohrebný chór
v pochmúrnom nápeve.
Duša plná ozvien -- zloba jamu plní.
Srdce plné vrások -- ďalšia hrsť, ďalšia hrsť.
Ležíš v truhle, prosíš veko očami
o svetlo dňa -- ďalšia hrsť, ďalšia hrsť.
Škriabeš drevo, spoveď činíš nechtami
v smiechu klincov -- ďalšia hrsť!
Vták pod modrou slivkou
preklína ľudí,
falošných záchrancov.
Žiaľ bytosťou vlní,
kým túžba budí,
napĺňa pútnikov.
Mráz
vyletel z úst,
milión včiel
s nádychom šialenstiev.
Plač
uviazol s ním,
presiakol sny
v bezradnom nálete.
