Zbohom láska
môžeš znova písať básne
Zbohom láska
A to je všetko
A teraz bude čo
Budeme vstávať sami
Tvoje hranice končia tam
kde začínajú moje
Presvedčili sme sa
sme ľudia, nie sme stroje
Myslela som to s tebou
úplne vážne je mi zima
Moje dlane sú k tebe vlažné
Tak predsa to prechádza
Ja z teba ty zo mňa
pomaly odchádzaš
Možno naozaj
svet nekončí tým že končíme my
Zažijeme slávny pokoj s niekým iným
na cudzom území
Vyhnaní zo záhrady
pre moje jablká
Asi nie si taký zlý
ani ja taká bezduchá
Ako sme sa videli
Gratulujem, muž môj
Konečne môžeš byť dospelý
A keď si predstavím
že už sa ťa nedotknem
Hneď sa mi zastaví
vypne sa celá zem
Radšej to nesilím
Nehnevaj sa muž môj
nosme, čo sme si našli
Príbeh o Rómeovi a Júlii sa končí vieme
Z jedu sa obaja o chvíľu preberieme
Zbohom láska
A to je všetko
