Ponáram ruku do piesku
Jemnosť mi pripomína obrys, čo nemá hranice
Ako keď ťa hladkám po chrbte,
pamäť premieta z vnútra viečok na mihalnice
Ponáram ruku do piesku
Jemnosť mi pripomína obrys, čo nemá hranice
Ako keď ťa hladkám po chrbte,
pamäť premieta z vnútra viečok na mihalnice
Vidíš krásu v každom,
preto ju vidíš vo mne,
za chlapčenskou vetou tri bodky
Keď ich čiarou spojíš, tak máš človeka,
učíš všetkých, ako sa cítiť voľne
Zas som si zaplávala v mori bujnej fantázie,
ilúzia o tebe mi dáva pocítiť, že stále žijem
Nevládzem všetkým vyhovieť,
priveľa ľudí po mne stále niečo chce
A ja im nikdy nepoviem,
že ja len s tebou teraz chcem,
že ja len s tebou
Vidíš krásu v každom,
preto ju vidíš vo mne,
za chlapčenskou vetou tri bodky
Keď ich čiarou spojíš, tak máš človeka,
učíš všetkých, ako sa cítiť voľne
