Jedna mama fakt stojí za to, volajú ju - láska a nie inak než - zlato keď vojde do sály, ľudia stoja no koho by to asi bola, keď to nie tá moja, mama moja Zo seba celý život robí klauna divadlo je pre ňu flóra aj fauna stratená v textoch už nevie, kým byť chcela pred nikým sa nehanbí a sama pred sebou nie je dosť smelá. Moja mama, je to totálna herečka otec zbalil ju v bare na vanilkové koliečka na prvú premiéru dal si šošovky tak si rozslzil oči až mu došli vreckovky smiali sa chachacha cháchá prísediace očné doktorky. Keď sa mama pozrela zblízka do hľadiska zisťovala či sa s ním vláčiť oplatí či ako iní muži nie je v prvom dejstve zaspatý dostal ju, veď plakal, veď bol najviac dojatý. Ide mi na nervy, aj tak ju milujem a celý život do mňa hustí že určite fetujem, nenávidí moju náušnicu v jazyku a šikanuje ma za to, že ako ona - nezvládam fyziku Sólo Evy Pavlíkovej: "Tak by si zaslúžila po riti, klame, telefón ma vybitý, príde domov nadránom a zurvačí a plače, ja len čumím, že čo je zase, čo je zase? Posledný záchvat puberty, stále jej dobre šibe, tak sa ukľudním, že aspoň nefetuje a nesedí v base. Zrazu náladička, zrazu sme zadobre má prísť ráno, príde v noci, tvrdí, že jej ušla električka. Keď chce eurá, je milá, keď chce vyhrať spory, tak ma hýčka pchá sa mi pod perinu, „nechcem mať žiadnu inú mamu“ no čo už s ňou, keď ju nezobrali na to DAMU? Najskôr mi vynadá, že som stará a tučná potom chce odpustky, z drzane potvora slušná arogantná hyena, chcem ju objať, vankúšom zbije ma. Je moja jediná bunková výmena, pomaly dospieva, zdrhla dávno z hniezda, toto som presne nechcela, že aj ona bude hviezda!" Tak strašne som chcela mať tvár inú naschvál som si sypala na bielu kožu hlinu, ale rovnaké gestá, rovnaká mimika chcem ako prvá vystúpiť z genetického rýchlika. Moja mama, je to tototálna herečka nezbalíte ju viac na vanilkové koliečka chce nový kožúšok z líštičky aj z norky vytiahne vás z nudy aj z tej najhlbšej ponorky. Musíte si rezervovať posedenie u kvalitnej doktorky. Jedna mama fakt stojí za to volajú ju láska a nie inak, než zlato keď vojde do sály ľudia stoja no koho by to asi bola, keď to nie tá moja mama moja