nocou bezsennou chladnou jeseňou ktosi kráča pre mňa už sa vynáram z tvojho pohára zdám sa ti zahmlená taká zvláštna hmlou zastrená prenikám do záhad do tých v tvojom srdci vrytých dobre skrytých som tá zahmlená ktorá vie či príde či nie s jedným ránom koniec keď hmla sa rozplynie z vody stvorená mávam videnia spoznám, čo by si chcel skôr, než odídem kým ma vdýchne zem zahalím sa do hmiel ešte zasnený vdýchneš vône čo ti s brieždením dám no každý začiatok má svoj koniec to vieš aj sám...