Je to prekliate, (je to prekliatie, je to prekliatie)...
Je, je to prekliate, (je to prekliatie, je to prekliatie)...
Je to prekliatie, štart a cieľ,
písanie príbehov na papier,
je to prekliatie, štart a cieľ,
už nestíha mi ani vlastný tieň,
je to prekliatie, za niečo trest,
byť lepší jak včera a zajtra jak dnes,
je to prekliatie, skúška, test,
či mám na to, keď už som zovrel päsť.
Je to tak, je to prekliatie, ktoré mám,
za ktoré môžem sám, za ktoré zodpovedám,
napriek výčitkám, tú hru stále hrám,
dávam hlas nahlas svojim myšlienkam,
neviem to zastaviť, som tak slabý,
že mi hudba diktuje, čo mám spraviť,
keď ju počujem, porušujem zásady,
nevnímam, necítim, zvečňujem nápady.
Čím viac to pero píše,
každou vetou je búrka bližšie,
lietam, aj keď sa bojím výšiek,
túto cestu ale som si vybral sám,
chcel som to dať už tichšie,
som slabší, než som myslel,
som otrokom vlastných písmen,
neskončím, kým tú hru nevyhrám.
Som iný!
Som iný, viem, je to daň za sen,
vzďaľujem sa tým, ktorí ma chcú mať len,
pre seba, kričia, ja ich nepočujem,
len štart a cieľ je to prekliatie,
vravia, že mám na to splniť poslanie,
ale na konci v cieli sám ostanem,
aj keď nevládzem, neviem ostať stáť,
aj keď milujem, už to neviem povedať,
viem, že je to chyba, viem si to priznať,
no aj tak nijak cítim, že to nemá význam,
je to silnejšie jak ja, viem, že raz,
budem ľutovať, že som prišiel o vás,
neviem to zastaviť, nechcem to zastaviť,
prišiel nový deň, som to zas spravil,
je to prekliatie, som v delíriu,
La familia DS, zvuk SERIOUS, (Serious, Serious).
Čím viac dá cieľ neznámy,
cesta prázdna, s ňou chvíle trávim,
opäť plyn už nezastavím,
s rýchlosťou umierajú všetky plány,
nevinný začiatok, rýchly spád,
konca sa začínam už teraz báť,
je to prekliatie, štart a cieľ,
musím ísť, už nemám na výber, (nemám na výber, nemám na výber).
Čím viac to pero píše,
každou vetou je búrka bližšie,
lietam, aj keď sa bojím výšiek,
túto cestu ale som si vybral sám,
chcel som to dať už tichšie,
som slabší, než som myslel,
som otrokom vlastných písmen,
neskončím, kým tú hru nevyhrám.
Čím viac to pero píše,
každou vetou je búrka bližšie,
lietam, aj keď sa bojím výšiek,
túto cestu ale som si vybral sám,
chcel som to dať už tichšie,
som slabší, než som myslel,
som otrokom vlastných písmen,
neskončím, kým tú hru nevyhrám.
