Pozri sa mi do očí a povedz že to neni tak,
že to nevidíš ako sme naštartovali ten vlak.
Peter Pann a Kali, mená ktoré nevedeli stáť,
ktoré nevedeli spať, ktoré nevedeli byť ako ostatní, a byť dosratí z toho, že dav ich nebere ako ostatních, neni podstatný názor ostatních, preto dostali sa tam kde iný by chceli byť.
Pozri sa mi do očí a povedz že to neni pravda,
povedz že tých desať rokov bola iba sranda,
že to bola náhoda, že čaroval jak Gandalf.
Keď robil tie hudby, ktoré rozhýbali dav tak,
ako texty toho chalana o ktorom napísali vety,
že baví iba tie deti a že to robí len pre tých, ktorí by mali brať lieky.
Pozri sa mi do oči a povedz, že to sú len smeti.
Pozri sa mi do očí a konečne mi povedz pravdu,
neboj sa úprimnosť nespraví ti hanbu,
nemusíš sa tváriť jak najväčší pán tu.
Aj keď všetci vieme že si elita.
Aj tak všetci vedia že si musia chytiť do rúk sánku,
naše čísla preberú aj mrtveho zo spánku.
Zatiaľ čo si šlapali tak mi sme dali parkour
A povedz že to neni tak.
Pozri sa mi do očí a povedz, že by si to nemenil.
Nemenil to s nami, že by si nechcel to čo máme my.
Že by si nechcel byť drevený a vedieť premeniť každého klik na milióny tak ako to vieme my.
Pozri sa mi do oči a povedz je to náhodou, že sa spievajú refrény.
Pamätám si jak nás dissovali a milión názorov bolo na naše refrény. A teraz melódiu vychytáva každý jeden. A každý jeden podáva nám ruku-Čau starý!
Ja im podám ruku ale sa z nich nepojebem,
aj tí velikáni sú oproti nám malí
Plný dom každý víkend je odpoveď na dissy,
mimochodom, ktoré ma zaujímali kedysi.
Pozri sa mi do očí a povedz mi, že či by si reagoval na tie reči kebysi bol my.
Pozri sa mi do očí a konečne mi povedz pravdu,
neboj sa úprimnosť nespraví ti hanbu,
nemusíš sa tváriť jak najväčší pán tu.
Aj keď všetci vieme že si elita.
Aj tak všetci vedia že si musia chytiť do rúk sánku,
naše čísla preberú aj mrtveho zo spánku.
Zatiaľ čo si šlapali tak mi sme dali parkour
A povedz že to neni tak.
Pozri sa mi do očí a povedz že to neni veľké,
čo sme dokázali za tie roky.
A teraz nemyslím to, že sme bli v rádiu a v telke,
ale to že išli sme ako roboti.
Z roboty do roboty, zo štúdia na pódia,
desať rokov v kuse ajtak nás sláva neopila.
Až do konca aj keby sa naša loď už topila,
stále spolu rodina, navždy budem spomínať.
Pozri sa mi do očí a konečne mi povedz pravdu,
neboj sa úprimnosť nespraví ti hanbu,
nemusíš sa tváriť jak najväčší pán tu.
Aj keď všetci vieme že si elita.
Aj tak všetci vedia že si musia chytiť do rúk sánku,
naše čísla preberú aj mrtveho zo spánku.
Zatiaľ čo si šlapali tak mi sme dali parkour
A povedz že to neni tak.
