Ami Dmi Ami Keď sme sa vybrali na prechádzku mestomC E slniečko svietilo z korún stromovAmi C Dmi Ami s tvárou plnou nehy vravela si cestou:Dmi E je veru škoda ísť tak skoro domovDmi G Polož hlavu na stôl, moje zlatoC Ami iste si už veľmi unavenáDmi G štrnásť pív, to už stojí za toC Ami Dmi G zdáš sa byť celá vymenená Do dverí trafíš až na druhýkrát a občas sa chceš stavať na hlavu Takú ťa ma iste každý rád - vieš dodať správnu náladu Vôbec nič si nedala na moje slová išli sme nočnými ulicami spievala si stále furt a znova až nám povedali: pôjdete s nami...