Chlapec, ktorý poznal iba zákazy a plač,
najslabší zo všetkých, vždy prehral v detských hrách
Uzavretý do seba znášal mučenie,
nemal však komu zveriť svoje súženie
Trpel aj za druhých, nikto sa ho nezastal,
každý si z neho robil posmech, všade iba zavadzal
Mokrý vankúš od sĺz prezrádzal jeho žiaľ,
šťastne sa cítil snáď len keď zaspal a sníval
Bol jeden z tých, čo nepatril sem...
Boli raz vianoce a každý sa radoval a smial,
iba tento malý chlapec so slzami v očiach stál opodiaľ
Nikto nespomenul si, nikto mu nepohladil tvár,
žiaľ v jeho očiach striedal zase len žiaľ
Nikdy nepoznané detstvo, ukradnuté sny
to všetko iba násobilo túžbu utiecť im,
Utiecť niekde ďalej, niekde preč, niekde do cudzích svetov,
kde nebude nenávisť stáť za tebou...
Bol jeden z tých, čo nepatril sem...
Nepatrím sem, ale tak kde ?
