Najprv som chcel spievať, stromom v hore O neznámom hniezde na javore O zelenom tichu v tieni vetiev Pieseň mi však rušil buchot sekier. Potom som chcel spievať pre motýle O motýlej kráske, lúčnej víle, Ktorú lúčny koník svetom nosí Pieseň mi však rušil šuchot kosy. Potom som chcel spievať pre komíny Aby nebáli sa tuhej zimy Aby neskrývali smútok v duši Tie mali však vetra plné uši Teraz spievam pieseň pre nikoho Nech z nej neostane, ani slovo Nech tá pieseň letí prázdnym vzduchom Najprv jedným dnu, a von druhým uchom.