Najprv som chcel spievať, stromom v hore
O neznámom hniezde na javore
O zelenom tichu v tieni vetiev
Pieseň mi však rušil buchot sekier. 

Potom som chcel spievať pre motýle
O motýlej kráske, lúčnej víle,
Ktorú lúčny koník svetom nosí
Pieseň mi však rušil šuchot kosy. 

Potom som chcel spievať pre komíny
Aby nebáli sa tuhej zimy
Aby neskrývali smútok v duši
Tie mali však vetra plné uši 

Teraz spievam pieseň pre nikoho
Nech z nej neostane, ani slovo
Nech tá pieseň letí prázdnym vzduchom
Najprv jedným dnu, a von druhým uchom.