Niekto stále vraví, vraj som príliž mladý na
Rátanie fariebtejto zeme idúc až do dňa
Vedieť či je to zlaté, zelené, modré, plné hnedé
Mne to nevadí a tak ďalej snorím po záhrade
Že stádo ovečiek má mnoho vlastných problémov
Pri týchto úvahách možno aj boh sa zabudol
Prehliadol, neprecitol,
Alebo vlastne nikdy, nikdy, nikdy nebol
Jé, ja to zrátať neviem
Jé, uniká
Takže nepatrí mi svet, som preňho dávno mŕtvy
Hádam príliž mladý, chcel som byť priveľmi múdry
Blažené, zničiteľné
Do tela prichádza chlad, farby nie sú verné
Jé, ja to zrátať neviem
Jé, uniká
