V ten deň, v ten istý deň, keď doznie raz aj moja pieseň, keď list už obrátim a údel svoj už neuniesem. Keď sláva pominie a zrazu všetko bude tak márne, v ten deň chcem povedať : "Žila som správne." V ten deň, v ten clivý deň, keď dospievam a zijdem z dosák, keď náhle pochopím, že ďalej ísť už nedalo sa. Keď život zas vyzve ma: "Tak konečne účtuj a zaplať dane", v ten deň chcem povedať: "Žila som správne". A odijděm nebadanie, poďakujem za uznanie, neprezradím, či sa mi cnie, chcem zabudnúť na všetko zlé. Myslím znova na tri slova : Žila som správne. Dnes viem, že životom možno sa viesť na kludnej vlne. Dnes viem, že dá sa žiť aj bezpečne a opatrne. A snáď to niekto vie aj bez námahy, ale ja nie. Aj tak, aj tak si hovorím: "Žila som správne." A odijděm bez rozpakov, hoc s povesťou ktovie akou, poďakujem za zalásky a na posledné zlé otázky, poviem znova ty tri slova: "Žila som správne".