Ema si močí nôžky v Dunaji
a voda šumí nahlas,
dá cigu, potiahne si pomaly
a v hlave hučí jej zas.
Sŕkaj vodu, sŕkaj vodu
rovno do úst,
sŕkaj vodu, sŕkaj vodu.
Ema sa topí s Vodkou v Dunaji
a voda šumí nahlas ,
Alex neprišiel ju zachrániť,
si vypil zas raz.
Sŕkaj vodu, sŕkaj vodu
rovno do úst,
sŕkaj vodu, sŕkaj vodu.
Cintorínom dolu brehom strmá voda beží ,
hej, hej, hej, tam kde krásna biela Ema leží.
Cintorínom dolu brehom strmá voda beží,
hej, hej, hej, tam kde krásna biela Ema leží.
Ema na krásnom modrom Dunaji
a voda v tichu plynie,
pri brehu vŕby sa jej ujali
a vlasy jej splietli v tme.
Celé telo, celé telo
zahalilo lístie,
celé telo, celé telo.
Cintorínom dolu brehom strmá voda beží,
hej, hej, hej, tam kde krásna biela Ema leží.
Cintorínom dolu brehom strmá voda beží,
hej, hej, hej, tam kde krásna biela Ema leží.
Ľudia sa spytujú, čo je to za tráva,
že ten chlapec plače od utorka rána.
A to je trávička z Emineho líčka,
už na nej narástla aj zelená vetvička.
Čierna voda, čierna,
na teba sa hnevám,
vzala si mi Emu,
tak zober si aj mňa!
Vzala si mi všetkých,
všetkých, čo mám rád.
A zajtra pred pol ôsmou,
sa tam poberieme spolu.
