Považím uniká Podskalický Ján,
povoľných dievčat sa bál.
Nie vždy mu lásku dali,
vôňou sa opájal,
vzal nôž a vzal to do vlastných rúk.
Mal svoj cieľ, srdcia žien, sympatický Ján,
bledých tiel, teplých pier, sa bál.
Nie vždy mu lásku dali,
vôňou sa opájal,
vzal nôž a vzal to do vlastných rúk.
Áno! Kričí zlostný dav, nech visí tento Ján.
Napriek tomu, že sa priznal sám.
Áno zlostí sa dav ľudí, v rukách nesie kríž,
áno dnes nám za všetky zverstvá zaplatí.
Málokto spomenie si, zlosť v ľuďoch zostáva,
aký bol skutočne vrah Ján.
Pre lásku zabiť vedel,
vždy jednu šancu dal,
no jedna šanca stačí...
Áno! Kričí zlostný dav, nech visí tento Ján.
Napriek tomu, že sa priznal sám.
Áno zlostí sa dav ľudí, v rukách nesie kríž,
áno dnes nám za všetky zverstvá zaplatí.
