Nič, čo sa dá vyčítať
už medzi námi dávno nie je
svojím vlastným tichom si odpovedám
a tlmím rukou prítmie
to nezmyselné mlčanie
mi s nehou bralo súkromie
Zajtra, možno skôr, ťa niekde stretnem
a určite nezabudnem pripomenúť,
že vyzeráš akosi sám, ako ťa nepoznám ...
Zajtra, možno skôr, ma niekde stretneš
a určite sa ma opýtaš, ako sa mám
a len tak spomeniem, že už som iná,
akú ma nepoznáš ...
Nič, čo sa dá vyčítať
už medzi nami dávno nie je
stál si v prvej rade za tým, na čom záleží
no minulo sa, čo druhých spája
teraz musíš silnieť
ako som zosilnela ja
Zajtra, možno skôr, ťa niekde stretnem
a určite nezabudnem pripomenúť,
že vyzeráš akosi sám, ako ťa nepoznám ...
Zajtra, možno skôr, ma niekde stretneš
a určite sa ma opýtaš, ako sa mám
a len tak spomeniem, že už som iná,
akú ma nepoznáš ...
Aj dnes tvoj hlas si pamatám, čím znel
no dnes v ňom nie je túžba, ani cieľ
Aj dnes hľadáš, čo si stále nezašiel
ja dnes už viem, čo si mal, a čo si chcel
Zajtra, možno skôr, ťa niekde stretnem
a určite nezabudnem pripomenúť,
že vyzeráš akosi sám, ako ťa nepoznám ...
Zajtra, možno skôr, ma niekde stretneš
a určite sa ma opýtaš, ako sa mám
a len tak spomeniem, že už som iná,
akú ma nepoznáš ...
