Najprv sa pristavím pri stánku s banánmi Mestom sa preplavím dám cukor do kávy Stánkari vylievajú vodu z plachiet Vzduchom ešte blúdia odrazy kvapiek Jahody jak šperky svietia na slnku Kto by myslel na búrku A ja mám svedomie čisté jak tento svet a pozerať späť sa mi nechce Na Žilinskej ulici vrckári pri práci kým úradníčky z ministerstva sociálnych vecí mudrujú nad ovocím Tento nádherný svet úniku z neho niet A tak len pozorujem osy jak pasú po ovocí a teším sa že už si preč... A ja mám svedomie čisté jak tento svet a pozerať späť sa mi nechce