Nepochopím, čo stále odo mňa chceš
niekedy nájsť spoločnú reč.
A tak dúfam, smiešne dúfam,
že vymyslené už nevymyslíš - to viem.
Nie som "niekto", nie som dokonalý,
to čo bolo, bolí
avšak dosť pomaly.
Je tu ráno, trápne ráno.
Cítiš sa tu až príliš zbytočná.
Stále krásna si, kruto dokonalá,
stvorená na noc.
Chcem Ťa stále
aj keď dopomala,
Cítiť Ťa chcem
večer Ťa chcem
Nekúpim Ťa
aj keď sa nepredávaš
to čo bolo,
bude len odkazovač
Všetko je dávno,
nechcem Ťa ráno
Volaj len,
keď to budeš chcieť
No tak poď rýchlo sem,
veď vieš, že večer Ťa chcem.
