Do polí, kde se zem dotýká s nebem
krajinou zošitou šípkovým stehem
kde vietor líha si v obilí
posielam pieseň, tebe môj milý
že som, jako tazem vedľa neba
naveky s tebou, aj keď bez teba
Ak je nám súdené, nech nás rozdelí
tak jako voda riek zem na dva brehy
pravdu vie len Boh a my dvaja
to, čo nás delí, to nás spája
pravdu vie len Boh a my dvaja
to, čo nás delí, to nás spája
Keď sa ukladá k dunajským brehom
spievam ti, milý môj, labutím spevom
v šepote topoľov, v šumení líp
nesie sa hlas môj: Len raz ešte príď
len kým mi dážď slzu neumyje
poviem ti, jako tu smutno mi je.
Ak je nám súdené, nech nás rozdelí
tak jako voda riek zem na dva brehy
pravdu vie len Boh a my dvaja
to, čo nás delí, to nás spája
pravdu vie len Boh a my dvaja
to, čo nás delí, to nás spája
