Čas letí a my raz už nebudeme iba deti,
ale verím, že svetlo stále bude
svietiť ako predtým.
Keď budeme vyzretí a tváriť sa,
keď sme boli malí a svätí,
budeme nosiť obleky a
nenahrávať tracky.
Keď chalan dospieva, tak
všetko bere absolútne,
je taký prchký a tak radikálny,
časom múdrie.
Život ho naučí a párkrát ho aj
o zem udre.
Toľkokrát vystrelí a padne až
kým to nebere kľudne.
Veci, za ktoré by bol umrel,
dnes už nejsú súrne.
Čoraz viac tolerantný na
situácie, čo boli čudné.
Začnú byť nudné príbehy o
tom kto, kedy, s kým a jaké
lubne.
Nájde ten kľúč od domu a v
ňom osoby vľúdne.
V ňom ženu života, spolu to
skúsme.
Nechcem nič viac v dobrom aj
zlom, tak sa ľúbme.
Ochraňujme to dobré, to je
múdre a na to nezabudnem.
Som dospelý muž, nevzdám sa
duše chlapca, teraz už viem.
Vyrástol tu strom
a my už nejsme deti.
Vyrástol aj on
a ďalej kráča s ňooou.
Vyrástol tu strom
a my už nejsme deti.
Vyrástol aj on
a ďalej kráča s ňooou.
Dakedy bol som vo všetkom striktný
nemal pochopenie,
vo všetkom bol som opačný a
vzdorovité myslenie.
Dnes nedokážem niečo
zavrhnúť len pre potešenie.
Naučiť potláčať svoje ego je
veľké umenie.
Pár rokov dozadu by som
všetko riešil hrubou silou.
Facka sem-tam bomba na bradu
na prevýchovu našich synov.
Dnes už sa ma nedotknú útoky
nevedomých hrdinov,
pretože viem a pochopil som,
čo je príčinou ich činov.
V minulosti som sa smial z
lesieb a gayov.
Fóbia z neznámeho zaslepí
srdce chlapa hnevom.
Dnes to vidím ináč a je mi jedno,
kto je s tebou.
Moja sloboda končí tam, kde
začína sa jej a jeho.
Ja som dospelý chlap, zrelý
muž a mám nadhľad.
Teda už viem, čo chcem,
spoľahni sa na mňa.
Sedíš tu vedľa, ak vo vnútri
nemáš ľad,
skús ma brať takého, aký som
bol a som.
Nezraď ma.
Vyrástol tu strom
a my už nejsme deti.
Vyrástol aj on
a ďalej kráča s ňooou.
Vyrástol tu strom
a my už nejsme deti.
Vyrástol aj on
a ďalej kráča s ňooou.
Stal sa z neho muž dospelý,
vyzretý čávo,
ktorý našiel návod
cez všetko prejsť.
Stal sa z neho muž dospelý,
je to veľký kápo,
ktorý zaplnil prázdno
na ceste k neeej.
