Ten hotel si pamätal lepšie časy
Kedysi tu Baudelaire popíjal absinth
Zamat sa leskol na pohovkách
Dnes před ním postáva záhadná dáma
Kto by ju nechcel mať…tak ten by klamal
Rozkročená ako Eiffelovka
A chladná ako mramor sochy Piety
Nijaké potom a nijaké predtým
Krása vždy býva trochu smutná
Čo asi skrýva jej norkový kožuch?
Vidieť to chcelo by odvahu…božiu
Bohyňa z fotky pána Newtona
A zrazu bola preč Stačila chvíľa
Ruleta náhod ju poslala inam
Do náruče zlodeja či kráľa
Recepčná z hotela odmietla peniaz
Keď som sa pýtal kto bola tá žena
„Tá se vám, pane, iba zdala…!“
Škoda že ju asi nikdy
Neochutnám
Pretože je iba z fotky
Od Helmuta Newtona
