Žolíky kráľ aj dáma
spolu žijú v dome z karát.
Z nevinných hier je dráma,
jedna z karát ju dobre hrá.

Padá dom z karát, už nevládze stáť,
veď srdcový kráľ, zle v dome stál, zle v dome stál.

Z domu s karát je kôpka
spadnutých dní, možno tisíc.
K nebu dymí tá sopka
papierových rubov a líc.

Je to asi umenie, raz to vyjde a raz nie-všetko padá,
karta kartu nevie nájsť, bez ktorej je stratená-všetko padá,
naruší sa statika, nič dobré tu nevzniká-všetko padá...