Př: |Ami|Dmi Emi| 3x
|Ami|E7|
Ami Dmi Emi
1. Chodí v modrom plášti a smiešne modro vyzerá
Ami Dmi Emi
tak ho každý prezýva: Profesor Indigo
A čo všetko v hlave má, ano, opísané má
tak ho každý prezýva: Profesor Indigo
F G
Profesor Indigo, Indigo, Indigo
2. Poslal som ti lístok a preletel cez triedu a
zbadal to a zbalil ho, Profesor Indigo
Teraz číta lístok a tvár z toho bledú má
takto z našej lásky nám kúsok ukradol
kúsok ukradol ukradol Ukradol
C F G
R: Profesor Indigo nepochopí
C F G
žije si zavretý do definícií
C F G
Profesor Indigo dávno už nevidí
Ami Dmi Emi
že je tu obloha, z ktorej dýcha
Ami Dmi Emi
že je tu láska, čo mu chýba
Ami Dmi |Emi///|
A preto znova u mňa prepadá
Mh: |F|%|E/g#|%|Dmi|Emi|Ami|Dmi Emi|
3. Často nám to vraví, že ešte na to mladí sme
láske horia krídla a spadne z oblakov
Že treba byť praktický, myslieť automaticky
utopený v poučkách Profesor Indigo
Profesor Indigo, Indigo, Indigo
R: Profesor Indigo, načo byť zložitý
rozbúraj štyri steny svojich definícii
Profesor Indigo, krásne to uvidíš
že je tu obloha, z ktorej dýchaš
že je tu láska, čo jej chýbaš
všetko Ti znova krásne pripadá
R: ...
že je tu obloha...
že je tu láska...
že sme tu my...
Ami
Profesor Indigo...
