noc retiazky dažďa
tie kladie na vlasy
ty nemáš meno každá
ty vždy len svoja si
v tme stojíme tu sami
sme mokrí obaja
a pod viečkami
sníva sa mi
že ten dážď som ja
dážď príde a padne
a nepýta sa kam
už padám nenápadne
od vlasov k teniskám
a odvážne sa bojím
keď vnikám na kožu
no viem že tvje
prsty mojím
prstom pomôžu
to mokré nočné snívanie
je všetko čo dnes mám
keď ráno padať prestane
ten dážď
ja viem zas budem sám
tieň dažďa
ti dýcha na vlasy
dážď pochopí to azda
že pod ním moja si
a keď sa slnko vráti
a všetkých pospája
chcem celý deň
nech sníva sa ti
že tvoj dážď som ja
