Vieš, kto je tá neznáma, ktorú všade stretáš? Dáma v čiernom záhadná drží páku sveta. S kabinetom na svetlo Vyjde, len keď musí, nemá rada rebelov a žiarli na múzy. Vie sa tváriť, že je nad vecou, chráni svojich verných milencov. Raz rozdáva metále, inokedy mašle. Aj keď sa mýli, je v práve, len hlupák na ňu kašle. Žiadny živel nezničí tie tisíc ročné karty, sú z esá a sú dolníci, jedným z nich si aj ty. Vie sa tváriť, že je nad vecou. Chráni svojich verných milencov. Politika nečistá, vždy iná, vždy tá istá. Môj dedo ju nemal rád, vravieval mi: „Zlých sa boj, zlých sa stráň.“