Sám blázon a sveták.
Smiech ten kráľ,
si po rukách chodí
a nevládze už.
Sám,sám s deťmi v pätách
rád by bral
i maličkú izbu,
aj na hrdzavý klúč.
Tak ho život uťahal,
tak ho uťahal.
Toľko krásy rozdával.
On rozdával.
On kráľ.
Rád, hej rád by bol plačom.
Veď plač je možno viac.
Veď s plačom sa rodí človek
a rodí sa len raz, len raz.
Rád, tak rád by bol plačom,
óh,prúdom sĺz.
A vstával by z vody
a bol by stromom v nás.
Tak ho život uťahal,
tak ho uťahal.
Toľko krásy rozdával.
On rozdával.
On kráľ.
Rád, hej rád by bol plačom.
Veď plač je možno viac.
Veď s plačom sa rodí človek
a rodí sa len raz, len raz.
Rád, tak rád by bol plačom,
óh,prúdom sĺz.
A vstával by z vody
a bol by stromom v nás.
Stromom v nás.
Stromom v nás......
