Murdar,toto je klasika kerú mám rád,toto je klasika ne keré som vyrastal,chápeš ty děcko,od tedy prešli roky a já na srdci nosím priliš vela vecí.Stále som pravdivý,stále si držím svoje poziciu,stále sám sebou,stále postoj taký,som skutočný ako predtým a budem rovnaký,vidím len kvalitu,za ňu sa platí,do hry som dávno vstúpil už prachaý,išiel som vpred a aneni som skapatý,vyše 10 rokov zadarmo na svojej trati,makal som tvrdo,zanechal som straty,jebol som do rapu vácero zlatých,netúžim po tom nech sa mi to vráti,berem si čo mi patrí,mojemeno nemá cenu za 3,prilákam vácej ludí ako tatry,podelíme keše bratsky,moji milí bratri,veci už nebudú tak ako boli,berte si príklady vy debili zo starej školy,my sme legendary,bolo nás menej a boli sme smelí,zvuk ulice bol masaker a prínos ako terajší rap hocikerý,pochádzam z tejto éry,ked som dával freestyle tak si lízal piču na pískovisku svojej materi,rapujes 2-3 roky a myslíš si,ze si skvelý,teraz ste šetci úplní frajeri,väčšina decék akože raperi,každý má plán,každý si verí,lenže ty neprímaš strely,to je problém celý,ty si si ništ neprežil a tvoj názor je nedospelý,ja som vyzrel a som ten čo velí,stále usilovný ako včely,môj zlatý mikrofon a ja nás nikdo nerozdelí,zbytočne nehovorím,ale tvorím,so svojim zmyslom pre rýmy sa do rapu ponorím,podaj mi mikrofon,vtedy rozhorím,zajebem klasiku so štýlom mojím DK Lúky,pamätám,ako pred vami stojím,moje najlepšie roky,písali sme historiu,podmanili bloky,na srdci vela vecí s ľudmi čo robili skoky,vela z nich je v piči,ale ja robím pokroky...
Veci už nebudú tak ako boli,raperi odchádzajú,z toho ma kokot bolí,ja idem stále dalej,rozširujem si obzory.Na srdci vela vecí,prišiel som zo starej školy,Veci už nebudú tak ako boli,Raperi odchádzajú,prichádzajú noví,Daktorí idú dalej,v daktorých to rýchlo zhorí,Na srdci vela vecí,dosiel som z novej školy
Za ten čas čo robím rap v tejto rapovej hre,som spoznal aká byť vie,jaká je a jaká ne,jako znie,ne každý smie,ne každému je dané byť v nej,hej pamätám jakí boli ku mne,teraz je šecko inak,hnev vo mne vre,to čo bolo,už nikdy nebude,ja som ten čo bdie,ja som ten čo drie,ja som ten čo má sen a ten sám si buduje,putuje,zhladuje,boduje a hoduje,raz hore a raz dolu je,tak nech táto reč koluje,ja som si nevšímal falošné úsmevy,nebanujem,mal som v piči čo si myslia lúzeri,dostal som rany,teraz rozdávam údery,neni som umelý,neni som ňuňavý,čoskoro uderím,každému podla úmery,najprv som nechápal,teraz nikomu neverím,dačo som preskákal,dačo som sa namakal,nikdy pritom neplakal,potom už netápal,lady pri tom roztápal,pochybnosti potápal,nikdy nehral žebráka,žebrákom do chrapy nakakal,dúfam,že sa každý sa z toho dobre napapal,aby sa po mne už nikdo nikdi necápal,táto hra mi dačo vzala,dačo dala,poctivo vracám čo mi požičala,ešte stále je malá,nesnažím sa obliecť ju do gala ,vulgárna sa narodila ,vyrastala,pravdivá zostala,už vychovala nejedného krála,veci sa menia,ne len ja,ale šetci to vedia,ona rastie smerom hore,od kazdého pokolenia,nech povstanu šetci čo sedia a ti čo nescú,nech sa zmenia,lebo tato hra neni pre blbca,tato hra je mi zo srdca...
