Niekde v diaľavách sa tichá chvíľa stráca striebrom odetá. Lúč aj tieň, si pre mňa,drahá, na teba pozerám Odeta. Vánok na perách tak asi s riekou splýva, ticho šumí v nej a nám chvíľa táto znie v duši rozochvenej, keď pláva v diaľ. Nie ja nechcem svet,kde nie si, vieš,že s tebou rozumiem si, mám pre teba mám, domov aj chrám,lásky chrám. Vieš,si ako krištáľ číra, príbeh nežný zo Shakespeara, dáma z dávnych drám, si dáma zo starodávnych drám. Vánok na vodách, keď pre nás píšeš báseň, nežnou láskou znej. A nech z nej tráva voňavá, lúky pokosenej nám rozváňa. Nie ja nechcem svet,kde nie si, vieš,že s tebou rozumiem si, mám pre teba mám, domov aj chrám,lásky chrám. Vieš,si ako krištáľ číra, príbeh nežný zo Shakespeara, dáma z dávnych drám, si dáma zo starodávnych drám. Ja rád ťa mám...