Keď z oblohy raz vypadnú len roztrhané obrazy
a naivní podľahnú snu, že dobro nad zlom zvíťazí
Vtedy už bude žiaľ neskoro sa poobliekať dohola
a vykročiť na pahorok čo aj tak nikto nezdolá
Keď rozhoria sa plamene, tie ktoré nikto nezhasí
a všetky oči zdesene oslepnú v dusnom počasí
Potom už bude zbytočné sa presviedčať o opaku,
veď aj tak všetci spoločne sme slepé mačky vo vaku
Keď raz už bude neskoro, uo, o, o, o,..
Keď raz už bude neskoro, uo, o, o, o,..
Keď voda v rieke bude vrieť a všetko sa v nej uvarí,
keď nikto nič nevráti späť a voda sčernie v pohári,
neskoro potom bude už narovnať kosti zlomené
a žiadna žena, žiadny muž si na lásku nespomenie
Keď raz už bude neskoro, uo, o, o, o,..
Keď raz už bude neskoro, uo, o, o, o,..
