Kedysi sme bývali priatelia,
tí, ktorí verili, že spolu svet zmenia.
My sme sa zmenili, no svet zostal rovnaký,
ty veríš peniazom, ja verím na zázraky.
Si ako blázon, čo verí, že je kráľ,
stal si sa tým, čím si vždy pohŕdal,
si strašiak, čo trčí do neba,
holými rukami
kopem hrob pre teba!

Tak poď!
Pre teba kopem tento hrob!
Plytký hrob!

Ty brúsiš sekeru, ja bojujem bez zbraní,
okrádaš žobrákov, ja chránim bezbranných.
Zradu nenávidím, ty si si ju obľúbil.
Tebe sa klaňajú, ja bočím od ľudí.
Posielaš vyhrážky po zemi, po vode,
túžiš ma roztrhať a vravíš o slobode.
Snoríš mi za chrbtom, chceš, aby som sa bál,
no túto jamu som
pre teba vyhrabal!“